Korekcia nosa - rinoplastika

Korekcia nosa alebo estetická rinoplastika patrí pri odstraňovaní kozmetických chýb k najťažším operačným výkonom, čo do obtiažnosti a požadovanej precíznosti realizácie. Dôvodom je, že nos je dominantnou a najcharakteristickejšou črtou tváre a akékoľvek nápadnejšie zmeny jeho tvaru a veľkosti môžu vyvolať pozornosť okolia. Ide teda o delikátny výkon, ktorého výsledok záleží nielen na zručnosti chirurga, ale aj na hojení rán, chrupavky a kosti. Keďže tieto parametre sú vo veľkej miere podmienené individuálnymi danosťami každého človeka, treba počítať s tým, že aj výsledok operácie sa niekedy môže odlišovať od tvaru, ktorý bol dohodnutý pred operáciou.

Treba vedieť, že po operácii nosa už nie je možné vrátiť ho do pôvodného stavu. Rozhodnutiu o podstúpení estetickej operácie nosa by preto mala predchádzať zrelá úvaha na základe podrobných informácií o možných výsledkoch, rizikách a komplikáciách, ktoré pri operácii tohto typu hrozia.

Pre koho je operácia vhodná

Nos nie je iba vizuálnou dominantou tváre, ale zohráva aj veľmi dôležitú fyziologickú funkciu – dýchanie, ktorá ovplyvňuje vo veľkej miere kvalitu nášho života. Je stále viac pacientov, ktorí sa sťažujú na poruchy dýchania, ale aj takých, ktorí žiadajú úpravu nevyhovujúceho vzhľadu vonkajšieho nosa. V mnohých prípadoch sa vykonáva rekonštrukčný alebo nápravný chirurgický výkon zároveň na vonkajšom nose a nosovej priehradke. Takýto výkon sa nazýva korektívna septorinoplastika a jeho cieľom je skĺbiť funkčnú a kozmetickú zložku operácie do jedného celku.

Rhinoplastiku môžu podstúpiť ľudia v každom veku akonáhle je vývoj nosa ukončený. Pomocou operácie môžete dosiahnuť zmenšenie alebo zväčšenie veľkosti nosa, môže byť upravený tvar špičky alebo nosovej prepážky, či úzke rozpätie nosných dierok. Plastický chirurg môže nos skrátiť alebo ho predĺžiť, ale najčastejšie ide o komplexnú operáciu upravujúcu nosnú asymetriu.

Korektívnu operáciu nosa indikuje plastický chirurg na základe podrobného rozhovoru a vyšetrenia pacienta. Počas rozhovoru lekár získa informácie o vašom estetickom a funkčnom probléme, ako aj o ašich povhnútkach a psychologickom profile. Vypočuje si vaše požiadavky a bez toho, aby vám vnucoval svoju predstavu o výsledku operácie počas diskusie skoriguje prípadné vaše nerealistické očakávania od výsledku operácie. V rámci predoperačného pohovoru vám lekár vysvetlí problematiku operácie, uloženie jaziev, priebeh pooperačného obdobia, ako aj možné riziká a komplikácie. Poskytne vám aj informácie o možnostiach sekundárnej rekonštrukcie pre prípad, že by to bolo nevyhnutné.

PRF metóda

Na avelane clinic v prípade potreby používame tzv. PRF metódu - Platelet Rich Fibrin

Čo to je a ako môže pomôcť pri plastike nosa?

PRF, alebo Platelet Rich Fibrin je inovatívna technika, ktorá využíva koncentrované zložky z vlastnej krvi pacienta na urýchlenie hojenia tkaniva a prispieva k lepšiemu formovaniu nosového dorza.

Ako to funguje?

Pri PRF sa krv pacienta spracuje tak, že sa z nej získa fibrínová zrazenina obsahujúca väčšinu krvných doštičiek a bielych krviniek. Ako budete môcť vidieť na videu, z tejto zrazeniny plastický chirurg vyrobí tvar, ktorý potrebuje a následne ho implantuje na miesto, ktoré potrebujeme vyformovať, v našom prípade na kosti nosa. Vhodné je to v prípadoch, ak majú pacienti tenkú pokožku a potrebujeme dosiahnuť rovnosť nosa. Výhody použitia PRF pri chirurgických zákrokoch sú zreteľné - rýchlejšia regenerácia, lepšie formovanie tkanív a minimalizácia zmeny tvaru. Táto inovatívna technika ponúka pacientom nové možnosti s lepšími výsledkami a kratším zotavovacím časom.

Anatómia nosa

Nos delíme na vonkajší nos a nosovú dutinu. Vonkajší nos vyčnieva uprostred tváre v podobe trojbokej pyramídy, ktorej bočné steny dole obklopujú nozdry ako krídla nosa. V stredovej čiare sa spájajú do chrbta nosa tvoreného kosteným a chrupkovým skeletom. Horná časť chrbta nosa sa končí koreňom nosa, dolná časť hrotom nosa. Koreň nosa je v mieste prechodu do čela naprieč vyklenutý, v pozdĺžnom smere viac alebo menej prehĺbený. Úzka, nadol obrátená báza má dva oválne, u detí skôr okrúhle otvory – nozdry, ktoré od seba oddeľuje väzivová prepážka. Nosová priehradka je chrupkovo-kostená štruktúra, ktorá rozdeľuje nosovú dutinu na dve časti. Špička nosa je najvystúpenejším úsekom tváre a rozhodujúcim spôsobom určuje tvar celého nosa.

Tvar a veľkosť nosa sú individuálne, ale do istej miery ovplyvnené vekom, pohlavím či rasovou príslušnosťou. Množstvo individuálnych znakov vonkajšieho nosa je tiež dedičných.

Vystupujúca glabelárna časť čelovej kosti a prehĺbený prechod čela do nosového koreňa je napríklad prevažne mužským znakom. Plynulý prechod čela do nosa je charakteristický pre nos grécky. Chrbát nosa má mnoho variant. Od ploského nosa až po chrbát nápadne vystupujúci, tzv. orlí nos. Špička nosa môže byť zaoblená, hranatá, výrazne špicatá, sklonená dolu. S tvarom špičky nosa korešponduje aj tvar nosových dierok. Eliptický tvar nosných dierok je postavený v prednozadnom smere u bielej rasy, v priečnom smere u čiernej rasy, a šikmým smerom u žltej rasy. Pre čiernu rasu je typická ploská špička nosa.

Príprava na operáciu

Ďalším krokom po rozhovore lekára a pacienta je fyzikálne vyšetrenie vonkajšieho nosa a nosovej dutiny, na ktoré kladieme značnú pozornosť. Všímame si zakomponovanie nosa do tváre a prípadné asymetrie na tvári - dĺžku nosa a jeho projekciu, tvar nosovej špičky, kolumelu, chrupkový a kostný chrbát, koreň nosa a pod. Dôležitá je kvalita a elasticita kože. Čím je koža tenšia, tým precíznejšie musí byť operácia urobená, pretože tenká koža nezamaskuje drobné nerovnosti. Na druhej strane má hrubá koža tendenciu k pooperačnej retrakcii jaziev.

Ďalšie dôležité informácie získame palpáciou (dotykom) nosa: kvalitu a pohyblivosť kože, kvalitu podporného aparátu nosovej špičky, elasticitu alárnych chrupiek, dĺžku nosových kostí a nepravidelnosti nosového chrbta. Pri vyšetrení nosovej dutiny si tiež všímame sliznicu a tvar nosovej priehradky, tvar a uhol nosovej chlopne, veľkosť a tvar mušlí, nosovú sekréciu, ostatné patologické nálezy - polypy, atrofické a hypertrofické zmeny atď.

Všetky tieto informácie sú veľmi dôležité pri výbere operačnej techniky a postupu.
Počas predoperačného vyšetrenia je dobre zhotoviť aj fotodokumentáciu nosa, ktorá je mimoriadne dôležitá pri následnom hodnotení výsledku operácie.

Týždeň až 14 dní pred operáciou pacient absolvuje predoperačné vyšetrenia u svojho obvodného lekára alebo na našej klinike v deň operácie. V prípade operácie nosa je dobre absolvovať Rtg. snímku nosa a prínosových dutín. Na odporúčanie lekára môže byť v niektorých prípadoch doplnená aj o CT vyšetrenie.

Týždeň pred operáciou treba vysadiť lieky na riedenie krvi ako Acylpyrín, Aspirín, Aspro, Mironal, Anopyrín a pod., ktoré môžu mať za následok zvýšenie krvácania počas a po operácii.

Priebeh operácie

Operácia nosa trvá približne 1 hodinu a môže sa vykonávať dvoma základnými metódami:

• Pri tzv. zatvorenej metóde sa korekcia nosa robí vnútorným rezom, pričom stehy sú v tomto prípade vo vnútri nosa a nie sú preto viditeľné.
• Druhým typom operácie nosa je operácia otvorená. Chirurg v tomto prípade vedie rez naprieč nosnou prepážkou. Rez nie je rovný, ale v tvare písmena W. Jazva je síce v tomto prípade z vonkajšej strany nosa, ale je takmer nebadateľná.

V prípade pooperačných deformácií, alebo ak výsledok operácie nezodpovedal reálnym požiadavkám, je možné vykonať tzv. sekundárnu rhinoplastiku, ktorá je určená na dokorigovanie už raz operovaného nosa. Zákrok sa môže vykonať pri menších deformáciách na chrupkovitej časti nosa, väčšinou je však potrebné zasiahnuť aj na kostenom skelete nosa eventuálne korigovať aj prepážku.

Operácia nosovej priehradky sa vykonáva vtedy, ak má pacient potiaže s dýchaním a pri rhinoskopickom vyšetrení je zjavná deformácia nosovej priehradky, ktorá bráni voľnej priechodnosti vzduchu. Deformácia môže byť spojená s tvorbou hrán a tŕňov či vybočením chrupky v dôsledku rastovej alebo poúrazovej asymetrie, prípadne vybočením kostenej časti priehradky, čo je zvyčajne následkom úrazu.

Anestézia

Na klinike avelane väčšinu pacientov operujeme v celkovej anestézii. V lokálnej anestézii operujeme skupinu pacientov, kde plánujeme malý výkon bez korekcie kostnej časti (napr. pri korekcii špičky), a u pacientov ktorí odmietajú alebo je u nich kontraindikovaná celková anestézia. Sme toho názoru, že celková anestézia je výhodnejšia pre operatéra aj pre operovaného.

Krytie a dlahovanie

Po operácii je potrebné nos zafixovať lepením, sadrou a dlahovaním. Lepenie nosa nie je nevyhnutné u všetkých operácií nosa, avšak použitie papierových pások na lepenie znižuje kožné reakcie po operácii. Význam má použitie pásky ako fixátora na modelovanie a priblíženie modelovaných chrupiek do obdobia, pokým sa nos nezahojí.

Vonkajšia dlaha sa nakladá priamo na kožu nosa alebo na pásky. Jej význam spočíva v priblížení kožných lalokov ku kosti, aby nevznikol opuch. Na našom pracovisku máme možnosť použiť termoplastové a sadrové dlahy, ktoré lepšie priliehajú na povrch nosa.

Pacient dostane tiež do nosa tampóny na zastavenie prípadného pooperačného krvácania.

Pooperačný režim a obmedzenia

Hospitalizácia trvá obyčajne jeden deň po operácii. Pred odchodom z kliniky môžu byť odstránené tampóny z nosa pacientov pre uľahčenie dýchania. Napriek tomu však treba počítať s tým, že z dôvodu pooperačného opuchu sliznice nebude dýchanie úplne voľné.

Ráno v deň odchodu z nemocnice si zabezpečte odvoz domov. Keďže pooperačné tlmenie bolesti pomaly stratí svoj účinok, doma si pripravte tabletky proti bolesti.  Tesne po operácii sa môžu objaviť opuchy oboch očí s krvnými podliatinami, preto sa odporúča prikladať na oči a tvár studené obklady. V prípade podliatin na očných spojovkách odporúčame očné kvapky. Je lepšie tiež zachovať kľudový režim, čo uľahčí hojenie.

Dlahy sa z prepážky vyberajú na 6.  až  7. pooperačný deň. V prípade dostatočného uvoľnenia a rekonštrukcie nie je dôvod na dlhšie dlahovanie. Zmena polohy môže vzniknúť v neskoršom pooperačnom období v dôsledku kontrakcie jaziev, čo však neovplyvníme dlhším dlahovaním. Sadra zostáva na nose po dobu 7 až 10 dní od operácie. Na 10. pooperačný deň má pacient nos odkrytý, avšak mierny opuch môže stále pretrvávať. Stehy pri zatvorenej rinoplastike nie je potrebné vyťahovať, na operáciu sa používajú vstrebateľné materiály. Pri otvorenej rinoplastike sa stehy vyberajú siedmy deň po operácii.

Prvé tri týždne po operácii sa neodporúča si nos vyfúkať. Čistenie nosa je možné pomocou vatových tyčiniek. Samotné hojenie nosa trvá niekoľko mesiacov až rok.

Komplikácie

Treba vedieť, že estetická chirurgia nie je presnou vedou, preto nie je možné dať 100% garanciu výsledkov a efektu operácie, napriek tomu, že by sme všetci chceli, aby to tak bolo. Aj keď o tom neradi hovoríme, svetové štatistiky uvádzajú pri estetických operáciách 5 až 10% komplikácii, o ktorých by ste mali byť informovaní predtým, než sa rozhodnete estetickú operáciu podstúpiť.

Medzi všeobecné riziká, ktoré sprevádzajú každú operáciu či zásah do organizmu patria pľúcna embólia, nepredvídané reakcie na celkovú anestéziu či infekcie, ktoré sa však vyskytujú veľmi zriedkavo. O to viac, že na našom pracovisku operujeme pacientov v antibiotickej profylaxii, ktorú stanovuje farmakologická komisia. Navyše dodržiavame vysokú hygienu operačných sál a dokonalú filtráciu vzduchu, aby sme zabránili prieniku akejkoľvek infekcie do organizmu pri operácii.

Medzi špecifické komplikácie spojené s estetickou operáciou nosa patria:

Papagájový alebo poklesnutý nos (Pollybeak deformity), ktorý vzniká zvyčajne, ak sa resekuje len kostená časť hrbu a chrupková časť ostane v neprirodzenej pozícii. Dôvodom môže byť aj zmnoženie podkožného tkaniva po prestavbe krvnej zrazeniny v oblasti nad špičkou nosa.

Lyžiarsky nos (Ski-slope nose) vzniká pri nadmernom znesení dorza (chrbta nosa), často v kombinácii s predchádzajúcou deformáciou. Pri malých priehlbinách je riešením znesenie hrotu, pri výraznejších sa nevyhneme použitiu štepu.

Prasací nos (Piggy nose) sa vytvorí nadmerným znesením prepážky, prípadne i krídlových chrupiek, pričom sa otvorí nazolabiálny uhol nad únosnú mieru. Riešenie je možné prakticky vždy len s použitím transplantátu.

Rokerský nos - pri vysoko vedenej bočnej osteotómii vznikne niekedy schod na báze bočnej strany nosovej pyramídy.

Retrahované nosné krídlo vzniká pri nadmernom odstránení krídlových chrupiek.

Zmiznutá kolumela vzniká pri nadmernom odstránení prepážky a je viditeľná hlavne z bočného pohľadu.

Kolaps nosných krídel vzniká hlavne pri radikálnom odstránení krídel chrupky. Je to nielen estetický, ale aj funkčný problém. Riešenie spočíva v implantácii chrupky pod kožu krídel.

Kožné komplikácie

V súčasnej dobe je škála pooperačných náplastí veľmi široká, a preto alergické komplikácie stále ubúdajú. Po viacerých operačných výkonoch môžu vznikať teleangiektázie (rozšírenie viditeľných kapilár na koži). Často do jedného roku od operácie pretrvávajú rôzne vazomotorické prejavy (ovplyvňujúce prietok krvi v cievach) hlavne v oblasti špičky nosa, ktoré sa prejavujú ako rôzne farebné zmeny v dôsledku zmeny teploty. Parestézia – znecitlivenie špičky nosa vo väčšine prípadov do jedného roka vymizne. Ulcerácie - otvorenie, vredy na koži až nekrózy vznikajú v mieste tlaku dlahy alebo štepu, prípadne po aplikácii kortikosteroidov v snahe znížiť drobné nerovnosti.

Funkčné komplikácie

V niektorých prípadoch sa môže vyskytnúť zhoršenie temperovania a zvlhčovania vdychovaného vzduchu, bolesti hlavy, zápaly prínosových dutín, zníženie čuchu sa dáva do súvislosti so zmenou nazolabiálneho uhla a so zmenami vzdušného toku. Príčinou funkčných porúch môžu byť jazvy po rezoch, deformity po nedostatočnej adaptácii sliznice, po jej nadmernom odstránení.

Perforácia priehradky a zrasty v nosovej dutine

Ak sa pri septoplastike (operácii nosnej priehradky) poruší sliznica na oboch stranách a vzniknutý defekt sa neošetrí stehom a vložením chrupky alebo kosti do defektu, je pravdepodobnosť následného vzniku perforácie vysoká. Môže k tomu prispieť aj lokálna infekcia či tlak nadmernej tamponády a iné príčiny. Po zavedení septoplastických korekčných metód sa však tieto komplikácie vyskytujú len veľmi ojedinele.

Malé pooperačné perforácie sa môžu zahojiť spontánne a zvyčajne ani nespôsobujú pacientovi ťažkosti. Perforácie nad 1 cm sa môžu prejaviť intermitentným (prerušovaným) pooperačným krvácaním, pocitom sucha v nose, pocitom narušenej ventilácie až upchatia nosa v dôsledku tvorby chrást. Priehradka sa časom deformuje a stráca opornú funkciu nosa, zníži sa projekcia špičky nosa a vyvinie sa sedlový plochý vonkajší nos.

Každá perforácia, ktorá spôsobuje vyššie uvedené ťažkosti si vyžaduje chirurgické riešenie.

Našou snahou v avelane klinik je, aby sme vzniku komplikácií zabránili, nie vždy však človek dokáže ovplyvniť všetky okolnosti a špecifické reakcie každého organizmu.

Fotogaléria pred a po Objednajte sa na konzultáciu